V roku 2013 vznikla pri Vajnorskom divadle tradícia, ktorá si kladie za cieľ uchovávať a oceňovať kultúrnu stopu, hodnoty a osobnosti späté s ochotníckym, folklórnym a hudobným svetom.Cena Ferdinanda Fašunga nesie meno herca, speváka a folkloristu, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou Vajnor.Ferdinand Fašung (1925 – 2010) bol nielen výnimočným interpretom, ale i nositeľom ducha domova, tradícií a humoru, ktorý zasial do každej svojej postavy. Jeho talent, charizma a srdečný prístup k ľuďom z neho urobili osobnosť, na ktorú sa s láskou spomína dodnes.Po prvotnom ocenení tvorcov, ktorí pôsobili vo Vajnorskom divadle pred rokom 2010, Cena Ferdinanda Fašunga rozprestrela svoje krídla a verejným uznaním chcela podčiarknuť dôraz a zmysel pri uchovávaní kultúrneho dedičstva a vyzdvihnúť prácu mnohých poloprofesionálnych a amatérskych tvorcov.V roku 2026 sa pod jej menom uskutoční prvý ročník celoslovenského festivalu CFF, zameraného na prezentáciu a oceňovanie amatérskych a poloprofesionálnych kolektívov pôsobiacich v oblasti divadla, folklóru a vokálnej tvorby.Tento festival nie je len spomienkou na minulosť – je živou oslavou tvorivosti, odhodlania a vášne, ktorou umenie pretvára každodennosť na výnimočný zážitok.

Facebook CFF

kategórie

V Súlade so Štatútom „Cena Ferdinanda Fašunga“ – celoslovenská prehliadka amatérskych a poloprofesionálnych súborov,
Článok: III. Kategórie cien, číslo: 1 – 5 sú vyhlásené tieto kategórie:

DIVADLO

Ocenenia v kategórii DIVADLO:a) HEREC
pozoruhodný umelecký výkon, alebo stvárnenie postavy...
b) HEREČKA
pozoruhodný umelecký výkon, alebo stvárnenie postavy...
c) PȎVODNÝ SCENÁR
pôvodný scenár neprofesionálneho autora...
d) RÉŽIA
neprofesionálny režisér...
e) CHOREOGRAFIA
neprofesionálny choreograf...
f) VÝPRAVA
g) KOSTÝMY* Odborná komisia nehodnotí celé dielo „en bloc“. Hodnotí jednotlivé výkony, či uchopenie témy, príbehu, charakteru a pod., v jednotlivých zložkách podľa kategórie.

FOLKLÓR

Ocenenia v kategórii FOLKLÓR:a) TELESO
okrášľovací spolok, hudobno-tanečný kolektív, a pod.
b) HUDBA
dychová, sláčiková, cimbalová, tradičná, regionálna a pod.
c) SÓLISTA
tanečník, spevák, hudobník, ľudový rozprávač a pod.
d) CHOREOGRAFIA
neprofesionálny choreograf...

SPEVÁCKY ZBOR

Ocenenia v kategórii SPEVÁCKY ZBOR:a) INTERPRÉT
vokálny sólista/ka
b) ARANŽÉR
neprofesionálny upravovateľ / aranžér...
c) TELESO
chrámový zbor, mužská/ženská/detská/miešaná skupina...

MIMORIADNA CENA - cena za výnimočný prínos

Ocenenie v kategórii CENA ZA VÝNIMOČNÝ PRÍNOS- v oblasti kultúrneho dedičstva, alebo kultúrno-osvetovej činnosti

IN MEMORIAM

Ocenenie v kategórii IN MEMORIAM- v oblasti kultúrneho dedičstva podľa jednotlivých kategórií
- alebo kultúrno-osvetovej činnosti

O udelení jednotlivých ocenení, rozhoduje odborná komisia tak, ako je ukotvené v Štatúte „Cena Ferdinanda Fašunga“ – celoslovenská prehliadka amatérskych a poloprofesionálnych súborov, Článok: IV. Udeľovanie ceny, číslo: (5).Ocenenia CFF sú nepeňažné.S udelením ceny VoD oboznamuje najširšiu verejnosť.

dokumenty / kontakt

dokumenty a kontakty sú uverejnené na oficiálnych stránkach CFF

www.festival-cff.eu

Ferdinand Fašung

Vajnorák Ferdinand Fašungčlovek vzácnych ľudských i umeleckých kvalít. Sa narodil 29. marca 1925 vo Vajnoroch. Rodičia boli poľnohospodári a vinohradníci. Ferdinand bol hravý a nadaný chlapec. Ľahko si zapamätal všetko, čo prečítal. To, čo čítal, vedel predviesť aj ako scénku a pri tom krásne artikuloval.Pán organista ho rád brával so sebou na chór, aby mu pomáhal pri speve. Ferdinand mal zvučný hlas a pri speve vynikal nad ostatnými deťmi. Možno povedať, že talenty, ktoré dostal do daru „zhora“, sa začali prejavovať už v jeho detstve. Ten prvý talent, talent reči, zdá sa, získal po mame. Mama bola výrečná žena, vedela rozprávať a slová pekne artikulovala.Otec ho odmalička viedol k hospodárstvu i k vinohradníctvu. Citlivo a cieľavedome priúčal syna, ako vinič sadiť, rezať, striekať, hrozno muštlovať, vyprešovať, víno síriť i koštovať. Ale i pripomínal: „De sa dobré víno rodzí, tam sa ludom dobre vodzí“!Svoj ďalší talent rozvinul ako mladík v združení katolíckej mládeže Omladina. Tam sa po prvý raz dostal na scénu ochotníckeho divadla, ako herec. Ale netrvalo to dlho. V roku 1944 narukoval. A to pre neho bolo už iné divadlo.Doma počas vojny divadlo zatíchlo. No po vojne ožilo, a tak sa po návrate z vojenčiny pridal k mladým ochotníkom v Omladine.Hoci mienil pokračovať v hospodárstve otca, po združstevnení pozemkov sa stal šoférom v obchodnom dome BROUK a BABKA v Bratislave, kde si našiel budúcu manželku Jarmilu. Zosobášil sa s ňou roku 1952. Jeho tri deti, Ján, Mária a Peter, sú dôkazom ich manželskej lásky a vernosti.Keď pri Osvetovej besede vznikol neskôr ďalší divadelný súbor, pokračoval v ňom i s mnohými domácimi priateľmi, ochotníkmi. Režisérmi sa stali Milan Oravec i Jozef Zeman, ktorí vyberali hry predovšetkým s námetmi z dedinského života. A tak s hrou Martina Kukučína „Bacúchovie dvor“ pochodili viaceré obce i medzi Slovákmi žijúcimi v Békešskej župe v Maďarsku.
S hrou Gabriely Preisovej „Jej pastorkyňa“ a hrou bratov Mrštíkovcov „Maryša“ nadviazali kontakty s ochotníkmi na južnej Morave. Ferdinand zožal veľkú úctu a uznanie doma, na zájazdoch i ocenenie na súťažiach.Keď ochotnícke divadelníctvo zaniklo, stal sa členom Folklórnej skupiny, ktorá v scénickej podobe (1970 – 1985) pripravila viaceré obrázky zo života a tradícií Vajnor. Najprv pre nahrávky do rozhlasu, potom pre televíziu. V rámci nich uplatnil svoj herecký talent najmä pri televíznom „Vinobraní“ (ako „gazda“ kde narábal s vinohradníckym náradím, rečnil, vinšoval, spieval i v tancoval). Neskôr pri nakrúcaní „Vajnorskej svadby“ sa osvedčil ako „stárek“ v scénke pri „kupovaní nevjesty“. Tá bola vrcholom jeho hereckej kreácie. Osvedčil sa však i v tancoch so svojbytným štýlovým prejavom pri držaní tela, rúk i pohyboch v jednotlivých vajnorských tancoch.
Režisér a filmový dokumentarista Martin Slivka mu viackrát pripomenul: „Ferdo, vy ste rodený herec“.
Spevácky talent uplatňoval i v kostole. Sedával vedľa organistu Alojza Gajdúška, neskôr Martina Gunára, či Igora Roya a pomáhal im pri speve najmä liturgických piesní.Bol medzi prvými, ktorí sa prihlásili do Speváckeho zboru Jána Pavla II. (1990). Jeho tmavo sfarbený hlas bol oporou skupiny basistov. Počas skúšok i zájazdov vedel vhodne pobaviť spevákov svojím rozprávaním zo života.
Na zájazde v Alviane (1995) získal cenu v súťaži za pieseň „O sole mio“, ktorú zaspieval po taliansky. Odmenou mu bol veľký potlesk od Alviancov i patričná cena - veľký postriebrený pohár.Keď mu zomrela manželka (1997) stratil svoju životnú oporu i lásku. Nezúfal však. Viera a odovzdanie sa do Božej vôle ho sprevádzali po celý život. A tak v posledných rokoch svojho života, keď ho zdravie opúšťalo, našiel oporu vo svojich deťoch a vnúčatách.Presvedčili sme sa, že počas svojho života viac rozdával, ako prijímal. Zverené mu talenty nezakopal. Rozvíjal ich a obšťastňoval nimi iných. Bol človekom širokého srdca. A taký nám ostáva vo viacerých filmových, televíznych i rozhlasových dokumentoch, na zvukových nosičoch, videozáznamoch, vo vajnorských publikáciách i časopisoch. No predovšetkým v srdciach ľudí.Za jeho obrovský prínos do rozvoja kultúry a reprezentácie Vajnor mu zo srdca ďakujeme.